Módny červenočierny obal (stačí porovnať s aktuálnymi AMORPHIS, HAUNTED, THE WHITE STRIPES a snáď stovkou ďalších kapiel), totálne neznáme meno a „major“ vydavateľ. Pohľad na web skupiny odhalí, že SPIDERBAIT to dotiahli v rodnej Austrálii po šiestich albumoch na číslo jedna v hitparáde, treba však dodať, že s coververziou countryrockovej „Black Betty“ od zapadnutých RAM JAM – ktorí sa zhodou okolností v roku 1977 preslávili tou istou skladbou.

SPIDERBAIT je bezosporu dobrá kapela. Prekvapivo sa ich svieži mix aktuálne (paradoxne) moderného retro à la THE WHITE STRIPES, priamočiarosti sedemdesiatych rokov, (post)punkovej éry ich konca či pop-grungovej hitovosti takých FOO FIGHTERS počúva tak dobre, že som „Tonight Alright“ bez donútenia točil v playeri pomerne dlho. Tam, kde sa k mikrofónu dostane basáčka Janet (holt, to, že basgitaristky budú v kurze, SPIDERBAIT tušili už v roku 1989) má album skutočne až punkový drajv, zatiaľčo v pasážach odspievaných bicmanom Kramom alebo gitaristom Whittom je muzika zemitejšia, hardrockovejšia. Inak sú aranže odrené na kosť, resuscitácia najklasickejšieho modelu gitara-basa-bicie-spev včetne charakteristického „riedkeho“ zvuku si získava po ére zvukovej opulentnosti čoraz väčšiu popularitu.

Doske nechýba dobrý zvuk (obohatený trochou elektroniky), stopáž je akurátna a okrem spomínanej „Black Betty“ sa na nej nájdu kvalitné hity („Fucken Awesome“, „Cows“, „In This City“), takže ak sa MTV Europe uráči, o SPIDERBAIT budeme počuť aj u nás. Pri záplave podobných kapiel však (zatiaľ) chýba impulz, prečo si vybrať práve túto. Avšak kto vie, ako títo, v domovine nie neznámi protinožci nakoniec v našich končinách dopadnú – za zopár vypočutí totiž „Tonight Alright“ bezpochyby stojí.